Rozhovor s ilustrátorkou Príbehov jedného kráľovstva, Dominikou Farkašovou.
Dominika Farkašová žije so svojím manželom Dominikom a dvoma detičkami Tamarkou a Gregorom v malom domčeku pri poli na východe Slovenska. Napriek tomu, že vyštudovala žurnalistiku a pracovala na rôznych marketingových a PR pozíciách, vždy inklinovala k umeleckej tvorbe. Preto sa počas materskej dovolenky začala naplno venovať ilustráciám. Práve na mieste, ktoré mnohí opúšťajú, našla Dominika svoj nový domov a tiež množstvo inšpirácie, ktorú pretavuje do svojich ilustrácií. Aktuálne v jej tvorbe rezonuje tematika folklóru, tradícií, života na dedine a v spätosti s prírodou, úcta k práci a rodine. Ak sa o nej chcete dozvedieť viac, prečítajte si tento rozhovor.
TY
Kedy a ako si si uvedomila, že máš talent na kreslenie? Ako si ho následne rozvíjala?
Talent! Ani neviem. Skôr by som povedala, že nastal čas, keď som si uvedomila, že kreslenie, ilustrácie a pretavovanie obrazov, ktoré mám v hlave do farieb a tvarov mi dáva zmysel. Pomáha mi to spracovať myšlienky a udalosti a dokážem sa týmto spôsobom vyjadrovať. Je to veľmi dobré komunikačné médium. Navyše pri tom cítim naplnenie a pokoj.
Prepája sa tento tvoj talent s tvojím duchovným životom, modlitbou a prežívaním viery?
Určite. Myslím si, že je prirodzené, že to, čo má človek v srdci, čo prežíva, nad čím premýšľa sa v určitom zmysle prenesie do jeho tvorby, nech už robí čokoľvek. Aj moje duchovné prežívanie sa odráža v mojich ilustráciách, najmä v tých osobných. V tomto období sa, napríklad, veľmi intenzívne zamýšľam nad hodnotou tradičnej rodiny, nad bezpečím a istotou, ktorú prináša, nad úctou k práci a k jednoduchému životu v spätosti s prírodou. Nad jedinečným poslaním muža a ženy v rodine. A myslím, že toto sa dosť okato prejavuje aj v mojich ilustráciách. Je to veľmi prirodzené.
Asi náročná otázka na zodpovedanie, ale ako prežívaš svoju vieru doma s manželom a deťmi? Ako zapájate deti do modlitby a do prežívania viery už od detstva?
Naše domáce prežívanie viery je podľa mňa najmä praktické a konkrétne. Napriek tomu, že som vyrastala v spoločenstve, tejto viere ma z veľkej časti učí môj muž. Učí ma, že nejde o to, hovoriť okrídlené vety a hlboké mottá, ale žiť najlepšie ako vieme, žiť pre druhých, byť ochotný pomôcť a udržať si pokojnú myseľ. Pri výchove detí sa viera v rodine transformuje ešte v inom kontexte. Chceli by sme, aby z našich detí vyrástli ľudia ktorí sa vedia obetovať. Mám pocit, že dnes sa akosi tlačí na to, aby sme hľadali svoje vlastné šťastie a spokojnosť tu a teraz, no nie som si istá, že život je o tom. Učíme ich vidieť vzácnosť aj v malých, každodenných veciach, každý večer pri modlitbe máme čas, keď “Ježiškovi” poďakujeme za dnešný deň a za veci, ktoré sme prežili, za ľudí, ktorých sme stretli a za zážitky.
Keď premýšľame ako vyriešiť nejakú situáciu, ako niečo deťom vysvetliť, väčšinou si kladieme otázku “Čo by spravil Ježiš? Ako by to riešil On?” To nám pomáha nájsť odpovede aj na ťažké otázky.
SÚČASŤ PRÍBEHOV
Ako vnímaš projekt Príbehy jedného kráľovstva? Priblížil aj tebe nebeské kráľovstvo? Čím?
Myslím, že je to projekt, ktorý si v mojom živote Pán Boh veľmi použil. Veľa času som trávila premýšľaním o tom, ako zobraziť niektoré momenty z Príbehov tak, aby to nebolo klišé, aby sa s tým deti dokázali stotožniť. Premýšľala som nad zmyslom scén, ktoré som kreslila. Sprvu možno ani nie z duchovného, ale skôr z vizuálneho a naratívneho hľadiska. Čím viac času som trávila prácou na ilustráciách k Príbehom, tým hlbšie sa mi pod kožu dostávali. Akosi som znova pocítila túžbu spoznávať Pána Boha viac. Je pekné ako si Pán Boh vie všetko používať na dobré.
Čo ťa presvedčilo o tom, že sa chceš stať súčasťou projektu a dať mu vlastnú tvár?
V čase, keď sa mi Paula Zelenayová ozvala s ponukou výberového konania na Príbehy, mala som za sebou vážne náročné obdobie a zdravotné komplikácie, pre ktoré išlo kreslenie trochu stranou. Takže možnosť práce na ilustráciách pre Príbehy jedného kráľovstva, ale aj veľkosť a komplexnosť tejto práce ma postavila do veľkej bázne. S manželom sme si ale povedali, že aspoň do výberového konania pôjdem a uvidíme, čo to dá. Ak to budem mať robiť ja, a Pán Boh to tak bude chcieť, dostanem tú príležitosť. Takže sme to viac menej nechali na Pána Boha. Chcela som, aby to bolo tak ako to má byť, aby aj načasovanie bolo správne, aby som to zvládla aj po spomínaných zdravotných problémoch, a zároveň, aby ma nemrzelo, že som túto príležitosť hneď odmietla. Vyriešiť túto logickú hádanku vedel len Pán Boh. Tak sme to nechali na neho a my sme do toho potom dali svojich 100%. A myslím, že to dopadlo dobre.
Čo ťa viedlo k tomu, stvárniť Trojicu do podoby, ktorú vidíme na obale CD Príbehov? Čo každá z postáv vyjadruje?
Chcela som, aby bol Boh Otec – Kráľ zobrazený ako majestátny, veľký muž, v ktorého tvári sa odráža múdrosť a autorita, ale zároveň aj láskavosť. Preto je na obálke CD zobrazený s malinkým vtáčatkom v ruke. Hoci je veľký, neváha vziať do ruky malinkého vtáčika, zohriať ho, ochrániť ho.
Ježiš je zase mladý chlapec plný života, ktorý je vždy rýchly pomôcť, vyriešiť situáciu. No a Duch Svätý, to je také “dietko” – roztopašný, hravý, plný detskej radosti. A tak som ho chcela aj nakresliť.
Pozadie ilustrácií pripomína našu krajinu aj napriek tomu, že biblické príbehy sa odohrávajú ďaleko od nej. Prečo?
Našu prírodu mám veľmi rada. Aj v mojich ďalších projektoch zohráva (slovenská) príroda dôležitú úlohu. Chcela by som, aby si deti k prírode, najmä k tej našej, vytvárali pozitívny vzťah. To, že máme lesy, lúky, hory doslova za záhradami, nie je samozrejmosť. Mnohé krajiny by si priali prírodu, akú máme my a nemajú ju. Chcela by som, aby sme sa ju naučili viac vnímať. Nie uctievať ju, ako sa to snažia niektoré hnutia. Prírodu Pán Boh stvoril, aby tu bola pre nás, nie, aby sme tu my boli pre ňu. No máme byť dobrými správcami – vážiť si a zveľaďovať, čo nám bolo zverené, aby nám to mohlo ešte dlho a dobre slúžiť. Motív slovenskej prírody som v ilustráciách použila aj preto, aby sa deti s príbehmi Svätej Trojice dokázali viac stotožniť, aby im to bolo známe a blízke.
Ktorá z ilustrácií je tvojmu srdcu najbližšia a prečo?
Vzhľadom na uplynulé Vianoce asi poviem, že ilustrácia Betlehemu. V poslednom čase ma veľmi fascinuje ako sa ľudia v minulosti tešili z príchodu Jezuliatka – aj z toho symbolického, ktoré si na Vianoce pripomíname. Vianoce boli menej o darčekoch a viac o radosti z príchodu Svetla, ktoré prišlo do tmy. Toto ma napĺňa veľkou bázňou.
PROCES TVORBY
Akou technikou si tvorila Príbehy? Kreslila si priamo digitálne alebo najprv rukou na papier? Ako vyzerá tvoj tvorivý proces? Potrebujete skôr pokoj a ticho alebo naopak hudbu?
Kedysi som kreslila tradične, akvarelom alebo pastelkami na papier. No s príchodom detí prišla aj nevyhnutnosť eliminovať z plôch všetko, čo sa dá rozliať, “rozdžabať”, roztrhať, pokrčiť a pod. a presedlala som na digitál. A v tom som sa asi našla. Aktuálne kreslím v Krite a celý môj tvorivý proces sa odohráva v nej.
Zvyčajne si najprv v hlave ujasním, čo chcem dať do ilustrácie, čo ňou chcem povedať, ako chcem aby vyzerala. Potom si ju naskicujem ceruzkou. To je zvyčajne jeden veľký chaos. Potom pridávam vrstvy, na ktoré postupne prekresľujem skicu, až kým nie je hotová tak, ako ju chcem mať.
No a potom “farbičkujem” – pridávam a odoberám vrstvy, hrám sa s farbami a detailmi.
V procese skicovania zvyčajne potrebujem ticho a pokoj. Pre mňa je tento proces o premýšľaní, uvažovaní, hľadaní spôsobov, takže sa potrebujem sústrediť. Následne je to už zvyčajne zábava, pokiaľ mi necrashne program :), a vtedy zvyčajne počúvam podcasty. Hudba ide v poslednom čase mimo mňa.
Je toto tvoja oficiálna prvotina, s ktorou sa môže stretnúť široká verejnosť?
Som vďačná za to, že môžem povedať, že mám za sebou už zopár úspešných projektov: v roku 2020 som bola ilustrátorkou vianočnej kampane najpočúvanejšieho rádia na Slovensku, navrhla som merch pre dizajnový obchodík v Londýne, spolupracujem s kaviarňou a pražiarňou kávy na Dolnom Zemplíne, navrhla som niekoľko log pre podniky a obchody. Kreslím aj ilustrácie na objednávku a niekoľko rokov za sebou som napríklad spravila aj sériu vianočných pohľadníc, ktoré nájdete na mojom IG @dominikafarkasdraws.
Plánuješ v blízkej budúcnosti podobné/iné projekty?
Vlastne, áno. Zatiaľ je to tak trochu tajomstvo, ale ak Pán Boh dá a všetko pôjde dobre, verím, že slovenské detičky na začiatku roku 2023 poteším prekvapením, ktoré sa im, myslím, bude páčiť.
My už dnes môžeme prezradiť, že tým prekvapením je krásna kniha pre deti Lotkine vtáčatko, ktorej vydanie môžete ešte niekoľko dní podporiť na StartLabe.
