píše Paula
Kde bolo, tam bolo, bola jedna kamienková pláž…
Milí naši čitatelia, rada by som Vám odkryla malý dielik z mozaiky príbehu o Príbehoch. Žiada sa mi začať tak trošku poeticky. Kde bolo, tam bolo, v jedno a sto ďalších slnečných doobedí, keď vo svete a na Slovensku zúrila pandémia, som vychystala svoje dve deti na prechádzku. Prírodu máme takmer za rohom nášho domu. Prejdeme len jeden most cez Váh a už sme v raji koníkov, kôz, mačiek, psov, kde zľava na nás zagágajú husy a sprava nás “prepleskne” neskutočný zápach malých poníkov. Potom už len kopček, hlinená cesta a sme na kamienkovej pláži pri Váhu, Piešťancom známej ako „prúdy”. Život pred pandémiou som ako mama dvoch detí na materskej prežívala ako jeden dynamický, nezastaviteľný a rýchly kolotoč. Ten, s narastajúcim počtom nakazených, pekne spomalil moje obrátky, až sa dni na materskej pre mňa stali stereotypom, ktorý spočíval práve v našej každodennej návšteve spomínanej kamienkovej pláže. Bol to oddych. Našla som tam pokoj, čas rozmýšľať, byť s deťmi a pre ne. Moje dievčatá milovali hádzať kamene do vody a to večné „žblnk“ ich vôbec neunavovalo.
Na počiatku bolo…
Tam, pri vode, v tichu, sa vo mne začali vynárať melódie. Úplne prvá bola žlto-čierna „Bzuky bzuky“. Postupne aj všetky ostatné texty i piesne. Môj mobil mal preplnený diktafón všemožných melódií, textov a všetkého, čo sa vo mne vynáralo v súvislosti s tvorbou pre deti. Pri tvorení som už zažila pár takýchto chvíľ, vnímam to ako dar od Božieho Ducha a bolo to veľmi spontánne a príjemné.
Rodina Príbehov
Po nejakom čase som sa s nápadmi zverila mojej srdcu blízkej kamoške Hanke, ktorá následne vzala piesne do parády. Navrhla im klavírne party a hneď sa z tých obyčajných melódií stávali piesne s väčším a väčším potenciálom. Takto tvorenie Príbehov trvalo aj rok a pol. Púšťala som to svojim dievčatám a videla som, že sa im to páči, dokonca vedeli zreprodukovať melódie a pamätali si texty piesní. Preto som oslovila pár ďalších priateľov, ktorí mi vyslovili veľkú podporu. Dnes sú aj oni súčasťou tímu Príbehov a ich tvorba prináša do projektu veľa dobrých nápadov. Môj manžel Tomáš bol nadšencom tohto diela od prvej chvíle a bez neho by som oficiálne nikdy nezačala pripravovať Príbehy na vydanie.
Kvalita nad kvantitu
Ako mame mi veľmi záleží na tom, akú hudbu moje deti počúvajú a je pravda, že im nepustím hocičo. Mám rada, keď sú detské piesne spracované viacerými hudobnými nástrojmi, sú tvorivé, majú hĺbku, ukrývajú v sebe inotaj, hádanku a rozširujú deťom obzory. Preto rada siaham po dielach, ktoré spracovali naši herci; hudbe, kde by deti počuli aj celý orchester alebo spevákoch, ktorí sa venujú muzikoterapii a podobne. Naše dievčatá milujú počúvanie rozprávok, či už otvoríme knižku a čítame si alebo môžu počúvať zdramatizované rozprávky s pesničkami. Teší ma, že rady počúvajú a ja som im chcela pustiť aj niečo o Bohu. No čím viac som hľadala, tým menej som našla.
„Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19, 14)
Spomínam si, akú veľkú úlohu v mojom detstve mal jeden kňaz, salezián, don Vladko Študent. Práve on mi sprostredkoval Boha ako milujúceho Otca. Toho, ktorý ma má rád takú, aká som. V puberte som túto pravdu nemusela objavovať, mala som ju vrytú v srdci už z detstva. A po tom túžim aj pre všetky deti. Aby už od mala vedeli, že Boh je živý, že je dobrý Otec a oni sú jeho deti. Práve táto túžba bola mojou veľkou inšpiráciou pre tento projekt. Sprostredkovať malým, pravdy Božieho kráľovstva už od detstva.
A (ne)zazvonil zvonec…
Projekt je rozbehnutý a pevne verím, že aj s vašou podporou ho bude možné zrealizovať. V mojom srdci je ešte hora nezrealizovaných nápadov, ktoré tak, ako malé bábätko pod mojím srdcom, čakajú na svoj deň, keď uzrú svetlo sveta. Viem, že všetko má svoj čas a najlepšie je Otcovo načasovanie. Preto sa môžete tešiť spolu so mnou a očakávať novinky, ktoré prinesú pár podnetov pre prácu s deťmi.
V ďalšom článku na našom blogu sa môžete tešiť napríklad na to, ako ma vyspovedá naša Maťka a vy sa tak dozviete o mne ako autorke projektu čosi viac.
Chceme písať o tom, čo vás zaujíma. Ak máte nejakú otázku alebo chcete mať zákulisné informácie z prvej ruky, napíšte nám svoje podnety na email pribehyjednehokralovstva@gmail.com. Radi budeme tvoriť obsah blogu spolu s vami.
